V kazdom z nas sa skryva bestia. Juhoslavia a Ceskoslovensko v r. 1988 sa od seba az tak velmi neodlisovali, a predsa sa v jednej z tychto krajin schylovalo k strasnym zverstvam pachanym predtym zdanlivo normalnymi ludmi. Aj preto ma zaujal ma zaver clanku: Co by robil kto z nas, keby nasa dedina spolocne lyncovala zlodeja? Postavili by sme sa im do cesty? Pridali by sme sa? Pozerali by sme sa inam?
Myslim, ze o tom, ci bestia v cloveku bude pocas zivota uvolnena alebo nie, do velkej miery rozhoduju vonkajsie podmienky. Aj uplne obycajni ludia sa dokazu uchylit k extremnemu nasiliu, ak je beztrestne (napr. vo vojne), alebo ak nevidia ine vychodisko (napr. lyncovanie zlocincov v krajinach bez fungujucich sudov a policie). Najlepsim liekom na nasilie je pravny stat, v ktorom policia a sudy robia svoju pracu. Tam maju ludia menej dovodov zobrat "spravodlivost" do vlastnych ruk. A riziko trestu odstrasi vacsinu tych, ktori by sa k nasiliu chceli uchylit z inych dovodov.
Otazka by nemala zniet "Kolkych sliepok je hoden jeden ludsky zivot", ale "aky cin moze clovek spachat, aby mal stale pravo zit". A zjavne v Ugande sa poklada kradez za zlocin, ktorym sa clovek dobrovolne vzdava prava na zivot. Dobrovolne preto, lebo dopredu vie, co ho caka a aj tak to vykona.
Otazka je zmysluplna v zapadnej spolocnosti typickej nadbytkom (alebo aspon dostatkom) zdrojov. Nepoznam hospodarsky kontext Ugandy, ale je celkom mozne, ze kradez sliepky (alebo inych hospodarskych zvierat) nie je "gentlemansky priestupok", ale berie okradnutej rodine zdroje, nutne pre zivot. Potom samozrejme nevidim dovod, preco by mali zivotu zlodeja pripisovat vyssiu hodnotu ako svojmu zivotu (alebo zdraviu alebo...). Ja viem, povies mi, ze kvoli ukradnutej sliepke nikto este nezomrel. Nuz, u nas nie, zajdes do Tesca a z mraziaceho boxu vytiahnes inu...
pekne si to vystihol. my sme zvyknuty na aký taký blahobyt, jedna, dve sliepky hore,dole. pre niekoho to môže byť už existenčná záležitosť keď mu ukradnú dve sliepky a vníma to ako ohrozenie vlastného života. ja by som k tomu ešte iba dodala takú rečnícku otázku... či je veľký rozdiel medzi tým niekoho upáliť alebo inak zabiť a tým, nečinne sa prizerať utrpeniu ľudí vo veľkej časti sveta z pohodlia svojho domova? ak sa nad tým zamyslíme, mali by sme sa báť potom aj sami seba. konieckoncov druhá svetová vojna nie je až tak vzdialená udalosť. tam bolo pekne vidno aké beštie v ľuďoch driemu a česť tým, ktorí sa aj za cenu svojho života zachovali tak, aby sa nemuseli sami pred sebou hanbiť.
ostré zrkadlo, včera som sa rozhodoval, či kúpim synovi značkové autíčko s gumenými kolieskami za 300 Sk, alebo s umelými za 79 Sk. Ten rozdiel je možno tých zopár sliepok. Ja som vyrastal v Bratislave, ale manželka je z melej obce. Naučila ma pristupovať k peniazom inak. Tu nejde o úctu k peniazom, tu ide o to, že ak sa človek nedokáže uskromniť, tak bude aj celý život zarábať 50 tisíc a "nemať" na pomoc blížnemu. NA STRANE DRUHEJ u nás ten človek môže svojou prácou a vzdelaním vytvárať ďalšie pracovné príložetosti a tým aktívne proti hladu bojuje. Jedno vytvorené a udržané pracovné miesto poskytne v priemere na SVK za 50 rokov príjem 12 miliónov / pri priemernej mzde 20 tis/mes. /. Vieme si predstaviť takúto sociálnu dávku. Nadáva sa na amorálnosť západnej kultúre, ale jedno pracovné miesto poskytne život rodine, v ktorom netrpia hladom, môžu sa učiť, obliekať a mať autíčko 79 sk ak rodičia investujú radšej do vzdelania. Lebo vzdelané dieťa raz môže vytvoriť pracovné príležitosti. Nie je to žiadne hrdinstva a predsa je to viac ako dať tri domy ako almužnu.
autorka si mysli, ze po [ospravedlnujem sa, ale naozaj smiesnych] siestich mesiacoch ju v uplne cudzom prostredi nic neprekvapi??? nie je to trosku naivne?
Uganda pre mna vobec nie je "uplne cudzie prostredie". ak sa clovek o svoje prostredie zaujima, skutocne ho po siestich mesiacoch moze poznat lepsie ako niekto, kto tu zije trebars sest rokov. a to, ze chlapca upalili, ma neprekvapilo - o ludovej spravodlivosti som pisala uz v jednom z prvych clankov o Ugande. Prekvapilo ma skor, ze sa tato udalost stala na mieste, ktore poznam a navstevujem casto. Je to, ako ked clovek cita noviny a je tam sprava o tom, ze niekoho niekde zabili, alebo ze sa stalo to a to, obvykle to povazuje za nieco, co sa stalo velmi daleko a nikdy by sa nemohlo stat u neho "doma". Ale moze.
okolo buikwe to bolo pomerne "bezne", opytaj sa Fr. Toma na upaleneho pred ich nemocnicou za ukradnutu motorku. Alebo na lincovanie za ukradnuty mobil. atd...
sú to veselí, milí a bezstarostní ľudia tí černoškovia. A pokiaľ by boli prakticky zameraní, tak si tie sliepky opečú na pahrebe, čo ostala z toho chalana.
a ty si *uj
Kde si sa