Voliť zo zahraničia nie je med lízať

Autor: Katka Bendíková | 8.6.2010 o 20:20 | Karma článku: 12,14 | Prečítané:  1346x

Chystáte sa v sobotu voliť? Ja už som odvolila. Ale za akú cenu...

Už od začiatku roka som vedela, že nebudem doma v období volieb. Keďže som si chcela splniť svoju občiansku povinnosť, napísala som v januári na slovenské veľvyslanectvo v Nairobi a spýtala sa, ako mám postupovať. Odpoveď ma potešila - dá sa vraj voliť prostredníctvom pošty (moja česká kamarátka tu v Kampale mi začala závidieť, lebo český zákon to neumožňuje). Aby som nezmeškala žiadne termíny, hneď vo februári som poslala žiadosť o voľbu poštou, aj keď stačilo, aby bola doručená na obecný úrad v mieste môjho trvalého bydliska najneskôr 50 dní predo dňom volieb, t.j. 23.4.2010. Cena dobrá - klasických 1600 ugandských šilingov, teda pol eura.

Obecný úrad potom na adresu v cudzine najneskôr 35 dní predo dňom volieb (8.5.2010) zašle obálku s hlasovacími lístkami. A tu sa to začína komplikovať. V Ugande sa totiž pošta nedoručuje osobne. Jediný spôsob je doručenie do P.O.Boxu. Poprosila som preto kamaráta, ktorý pracuje pre firmu, ktorá P.O.Box má, či si môžem obálku nechať poslať k nim. Prešiel mesiac, prešli dva, prišiel začiatok mája a obálka nikde. Pomyslela som si, že sa dopis zrejme cestou niekde utopil v mori alebo vypadol z lietadla... 20. mája som rezignovala a na výlet do Juhoafrickej republiky som odchádzala s tým, že týchto volieb sa nezúčastním.

V utorok 1. júna, hneď po návrate, mi kamarát volá, že má pre mňa lístky na vyzdvihnutie zásielky. A dokonca mi už prišlo aj prvé upozornenie. Na druhý deň som po práci bežala na centrálnu poštu a lapajúc po dychu som dorazila 5 minút pred piatou. Lenže zodpovedná úradníčka už tam nebola, pretože nasledujúceho dňa mali v Ugande štátny sviatok, a tak odišla domov skôr. Jej kolegyňa mi povedala, nech sa vrátim v piatok. Prosila som ju, nech urobí výnimku, ale tvrdo ma odbila. Našťastie som narazila na strážnika, ktorý sa nado mnou zľutoval a zavolal úradníčkinho nadriadeného. Ten sa mi ospravedlnil za svoju podriadenú a obálku mi vydal. Hodinky ukazovali 5.20.

Po otvorení obálky som si prečítala, že môj hlasovací lístok musí doraziť na Slovensko najneskôr v piatok nasledujúceho týždňa, teda 11.6.2010. Vybrala som sa preto rovno do oddelenia expresných zásielok, kde mi najskôr povedali, že ich "expresné" doručenie trvá približne dva týždne, a ďalšia pani to zaklincovala tým, že na Slovensko ich zásielky nechodia. Vraj nech sa obrátim na niektorú z medzinárodných zasielateľských služieb. Hodinky ukazujú 5.35, a ich kancelárie zatvárajú o šiestej.

Bežím teda cez celé mesto až do päťhviezdičkového hotela, kde tieto spoločnosti sídlia. Stihla som to - 5.55! Slovensko? Hm, kde to je? Nó, myslím, že vám to tam môžeme doručiť. Cena? 80.000 šilingov (asi 30 eur). U konkurentov vo vedľajšej kancelárii mi cenu stanovili až na 120.000 šilingov. Zaváhala som - má môj hlas vo voľbách skutočne až tak vysokú cenu? Po tom všetkom zhone som si však povedala, že to predsa nevzdám. Ako bonus som dostala možnosť sledovať svoju zásielku cez internet. Hm, to mi pripomína, že by som sa mala pozrieť, kde sa môj hlasovací lístok nachádza - na centrálnej pošte v Ugande? V Káhire? V Bruseli? Alebo žeby už na obecnom úrade v Blatnej na Ostrove?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Je Rybanič whistleblower? Odborníci sa nezhodli

Rybanič chce názor Súdneho dvora Európskej únie.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Kam chodíte, aj keď hovoríte opak

Ako sa ázijské bistrá zmenili za posledných dvadsať rokov.

Komentár Zuzany Kepplovej

Na Dankovom diplome vlastne nezáleží

Bol by to prezident, v ktorom by nejeden našinec spoznal vlastný príbeh.


Už ste čítali?