Vojenská eskorta a jazda na somárovi

Autor: Katka Bendíková | 31.10.2009 o 20:47 | Karma článku: 6,55 | Prečítané:  1794x

30.9. Budíme sa v Mombase. Ešte je len sedem hodín, a už začína byť dusno. V momente, ako opúšťam klimatizovanú izbu, sa začínam potiť. Hneď po raňajkách musíme niekde zohnať náhradnú pneumatiku. Už ich na našom džípe explodovalo toľko, že to nemôžeme nechať na náhodu. Našťastie nám náš nový kamarát - mechanik z Nairobi poradil, a tak už o desiatej upaľujeme po pobreží Indického oceánu na sever. Dnes máme v pláne doraziť do mestečka Mokowe a odtiaľ sa preplaviť na ostrov Lamu.

 

 

 

Pobrežie lemujú sisalové plantáže, kokosové palmy, obrovské baobaby a turistické rezorty.sisaly_a_baobab.jpg

V poslednom väčšom meste, Malindi, si nechávame skontrolovať motor, dofukujeme pneumatiky a ďalej nás čaká už len divočina. Pár kilometrov za mestom leží uprostred cesty barikáda. Pristupujú k nám vojaci a vravia, že si musíme do auta vziať eskortu. Sever Kene je takmer ľudoprázdny a bezpečnostná situácia je tu neistá. Niet divu, keď oblasť hraničí so Somálskom. Unavení a vyhladovaní bojovníci prechádzajú do Kene a niekedy tu prepadnú či okradnú miestnych ľudí. Na zadné sedadlo si teda prisadá vojak s kalašnikovom v ruke, volant preberá Juraj (snáď ozbrojencom utečie rýchlejšie než ja...) Za chvíľu nám Peter začne rozprávať, ako pred tromi dňami jeden autobus odmietol eskortu. Somálčania ich prepadli, všetkých ľudí vyhnali von, vzali si z batožín cenné veci a potom spolu so ženami utiekli niekam do kríkov. Vojaci našťastie prišli včas a ženy zachránili. Začínam sa trošku báť.

Po necelej hodinke asfaltka končí. Všade naokolo savana, ľudia z kmeňa Orma oblečení vo farebných kusoch látok pasú na vysušenej tráve svoje vychudnuté kravy.dom_ludi_z_kmena_Orma.jpg Niekoľko kráv leží v rôznom štádiu rozkladu popri ceste. Napili sa zamorenej vody z jazera, vysvetľuje náš vojak. Cesta je plná dier a hrboľov, poriadne natriasa. Pár kilometrov pred mestom Mokowe sa mi zdá, že zadná pneumatika mäkne. Zastavujeme v malej dedinke vedľa píly. Už to máme naučené, Juraj podkladá hever, ja idem odmontovať náhradnú pneumatiku. Za päť minút je za asistencie pohľadov desiatich miestnych detí koleso vymenené. Pokúšame sa z deravej pneumatiky vybrať kameň s priemerom približne jedného centimetra. Ale nie a nie sa pohnúť. Niekto nám požičiava kliešte. K nášmu obrovskému prekvapeniu z nej nakoniec vyťahujeme asi 15-centimetrový kus roxora.z_tejto_tyce_trcal_z_pneumatiky_len_centimetrovy_kus.jpg

V meste Mokowe nachádzame mechanikov, ktorí nám sľúbia, že keď sa vrátime z Lamu, pneumatika bude opravená. Dva kilometre za mestom je prístav. Prekladáme si do ruksakov najnutnejšie veci a chystáme sa nalodiť. Pri lúčení sa s našou eskortou nám vojak oznámi, že to nebolo zadarmo. Vraj to bude stáť 2500 šilingov (asi 20 eur). Snažíme sa mu vysvetliť, že armádu platí štát, a preto poskytuje svoje služby zadarmo. Cena klesá na 2000 šilingov. Pýtame sa ho, či nám vystaví účet. Vraj to urobia na vojenskom kontrolnom stanovisku.swahilski_muzi.jpg

A tak sa Juraj vracia do mesta. Ja zatiaľ čakám v prístave. Po hodine a pol mi je čudné, že Juraj sa stále nevracia. Tiež si všímam, že rednú rady motorových člnov, ktoré prevážajú pasažierov na Lamu. A začína zapadať slnko. Volá Juraj, že sa mám snažiť jeden z člnov zadržať, potom mi dochádza batéria na mobile. Po pol hodine prichádza Juraj na motorke a na poslednú chvíľu nasadáme do lode. Som z toho zmätená, a tak sa mi dostáva vysvetlenia.

Vojsko si samozrejme za eskortu neúčtuje, ale aby sa nepovedalo, dostal vojak 600 šilingov. Mechanici medzitým opravili pneumatiku, hneď ju aj nasadili a poradili Jurajovi, že je bezpečnejšie nechať auto na miestnej policajnej stanici než v prístave. A tak ho odviezol na stanicu, náčelník však bol rezolútne proti. Lenže keď sa Juraj snažil s autom pohnúť, nešla zaradiť žiadna rýchlosť. Odtlačil teda auto späť k mechanikom a dohodol sa s nimi, že sa ráno vráti a pokúsia sa spojku opraviť.

so_somarom_aj_na_nakup.jpgNa ostrov sa dostávame až potme. Hneď sa okolo nás zhŕkli nejakí muži a jeden cez druhého nám ponúkali, že nás zavedú do hotela. Prvý bol obsadený, druhý - umiestnený v nádhernom swahilskom dome zo 16. storočia - ľudoprázdny a navyše sme tu dostali zľavu. Vyberáme sa na prechádzku. Všade navôkol somáriky, zahalené moslimky, rybári vo svojich typických farebných sukniach, popri nábreží zakotvené drevené lode zvané dhow. Máme chuť na pivo, ale alkohol je pre moslimov zakázaný. Na dvoch miestach na(ne?)šťastie chute turistov zvíťazili nad náboženstvom, a tak sa na stôl pred nás dostávajú dva orosené poháre a k tomu ako bonus pražené arašidy. Večeru si však dávame v jednej z lokálnych reštaurácií, ktoré ponúkajú ryby a morské potvory a fantastické džúsy a mliečne ovocné koktaily. Ak by na Slovensku v krčmách predávali takéto výborné nápoje za cenu piva, stane sa zo mňa asi abstinent:)

amu_house_swahilsky_dom_v_ktorom_sme_byvali.jpg

1.10.
lamu_nabrezie.jpg

Hneď ráno Juraj vyráža späť do Mokowe opraviť spojku. Mňa čaká úloha nájsť Billyho, ktorý ako jediný na ostrove ponúka kurz potápania. V turistickom informačnom centre mi povedali, že jeho loď kotví v dedinke Shela. Keďže na Lamu nie sú autá, motorky ani bicykle, môžem sa do Shely dostať na motorovom člne alebo na somárovi. Po chvíľke váhania sa rozhodujem pre somára. Nemá sedlo, a tak sa neustále zošmykujem dopredu k „šoférovi". Osol je tvrdohlavý, miestami zastavuje alebo sám od seba mení smer. Neverili by ste, aké je náročné sa na ňom udržať. Billyho katamarán našťastie nachádzame kúsok za mestom, a tak sa osol už ďalej so mnou trápiť nemusí.

Billy na prvý pohľad nepôsobí dôveryhodne. So svojou nízkou postavou a niekoľkými kilami nadváhy nevyzerá ako potápač. Má však licenciu, na palube sú bomby s kyslíkom a potápačský oblek. Chváli sa, že sa potápal v Taliansku. Tak preskakujem z angličtiny na taliančinu, Billy zareaguje, a to ma presviedča. Ide sa pod vodu. Obvykle sa prvé hodiny robia v bazéne, ktorý nám však nahradzuje plytká voda na pobreží. Chvíľu mi trvá, než si privyknem na dýchanie cez ústa, ďalšiu, než sa naučím vyrovnávať tlak v ušiach. Zanedlho ale už klesáme na dno. Tam nás čakajú krásne farebné ryby rôznych tvarov a veľkostí, ale aj nebezpečný krídlovec ohnivý, ktorého bodnutie má podobné účinky ako uštipnutie hadom. Dochádza vzduch v bombe, a tak sa musí na hladinu. Čas pod vodou plynie veľmi rýchlo - už sú dve preč.

O chvíľu prichádza na somárovi aj Juraj. Vraj zopárkrát s mechanikmi vykrvácali spojku a teraz by už mala fungovať. Hurá. Naťahuje si potápačský oblek a ide si vyskúšať, či sa za štyri roky od posledného ponoru nezabudol potápať. S Billym sa dohodujeme, že zajtra ráno vyrazíme na otvorené more a absolvujem svoj prvý naozajstný ponor. Potápačský kurz sa ukončuje testom, a tak mi Billy dáva asi 200-stranovú príručku, na základe ktorej je test zostavený. Kniha je v nemčine, anglickú verziu vraj pôjde kúpiť na druhý deň do Mombasy. A to som si myslela, že znalosť nemčiny mi v Afrike bude k ničomu...

typicka_ulica_na_lamu.jpgNaspäť do nášho swahilského domu ideme pešo, na somára ma už nikto nedostane. V podvečerných uliciach je živo a rušno. Ľudia sa náhlia do mešít, káry plne naložené tovarom im v tom bránia. Do toho klopotanie oslích nôh, spev z minaretov a vôňa čerstvého chleba šíriaca sa do okolia z pekárne. Uvedomujem si, že dnes som okrem raňajok ešte nič nejedla. Vyberáme si ďalšiu miestnu reštauráciu a na stole pristávajú grilované krevety, chobotnica, makrela a morský rak. Do toho prichádza Billy a veľmi sa nám ospravedlňuje, ale zajtra sa nemôžeme ísť potápať. Vraj sa mu pokazil kompresor, a bomby bude musieť naplniť u niekoho iného. Tak sa ponor presúva na sobotu. Keďže nemusíme ráno skoro vstávať, vyliezame na terasu nášho domu a otvárame si fľašu červeného vína, ktoré sme si prozreteľne kúpili ešte v Nairobi.

vyhlad_z_terasy_nasho_domu.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Je Rybanič whistleblower? Odborníci sa nezhodli

Rybanič chce názor Súdneho dvora Európskej únie.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Kam chodíte, aj keď hovoríte opak

Ako sa ázijské bistrá zmenili za posledných dvadsať rokov.

Komentár Zuzany Kepplovej

Na Dankovom diplome vlastne nezáleží

Bol by to prezident, v ktorom by nejeden našinec spoznal vlastný príbeh.


Už ste čítali?