Ako sa auto opravuje po keňsky a žeby už konečne Mombasa?

Autor: Katka Bendíková | 27.10.2009 o 17:00 | Karma článku: 6,02 | Prečítané:  1834x

27.9. Mechanik prichádza so svojim učňom tesne pred siedmou. O ôsmej už majú rozobraný motor. Raňajkujeme spoločne s nimi - čapátí, omeletu a bielu (tzv. africkú) kávu. Potom Juraj so Sammym odchádzajú do neďalekého mesta kúpiť náhradné tesnenie. Navštívili asi 8 mechanikov, ale vracajú sa naprázdno. O jedenástej si sadáme s miestnymi k pivu a hľadáme riešenie. Zrejme musíme naspäť do Nairobi. Juraj volá svojmu mechanikovi z Kampaly, ktorý pozná v Nairobi nejakého Francisa, a ten nám vraj tesnenie zoženie. Sammy sa ponúkne, že nás tam hodí, najskôr sa však pôjde domov naobedovať. A obed to bol dlhý - zo Sultan Hamud vyrážame až o štvrtej. Medzitým začínam získavať africkú trpezlivosť a učiť sa, ako nečinne stráviť celý deň a nezblázniť sa z toho.

Je môj vysnívaný cieľ ešte stále v nedohľadne?Je môj vysnívaný cieľ ešte stále v nedohľadne?

Nakladáme na korbu hlavu valcov a ide sa do hlavného mesta. Ani nie po pol hodine Sam zisťuje, že má prasknutú pružinu. Podkladajú pod dodávku kamene a hever, pružinu zväzujú lanom a môže sa pokračovať.prasknute_odpruzenie.jpg

O siedmej sa stretávame s Francisom. Dávame mu motor a tesnenie a dohodujeme sa, že sa s ním ráno stretneme na tom istom mieste. Predtým nás ešte hodí do centra a vysadí pri hoteli. Opäť získavame rezidentskú cenu, aj keď sa nám neustále snažia vnútiť izbu s televízorom:)

Po celom dni ničnerobenia potrebujem prechádzku. Nairobi je síce známe tým, že tam ľudí okrádajú (hovorí sa tomu Nairobbery), ale dúfame, že centra sa to netýka. Nachádzame miesto s africkou tanečnou hudbou, grilovaným mäsom a množstvom belochov, okolo ktorých sa točia vyfintené, miestami až vulgárne oblečené, černošky. Prichádzam tu na chuť štvorpercentnému pivu Tusker. Musím - jedinou alternatívou je nechutne sladký Guiness. Zaspávam s myšlienkou, že zajtra sa konečne dostaneme do Mombasy...

28.9.
Návšteva Nairobi má aj svoju pozitívnu stránku - po šiestich dňoch prístup k internetu. Čaká ma kopa spamu, ale aj niečo pozitívne - dostala som preklad, budem mať zas dva-tri mesiace z čoho žiť! Stretávame Francisa, hlava je podľa jeho mechanikov v poriadku. Podáva nám nové tesnenie.

O dvanástej späť v Sultan Hamud. Sam si dáva obed a púšťa sa do práce. Zas to trvá a trvá. Motor síce zloží za chvíľu, ale má problémy s načasovaním ventilov. Snažím sa mu pomôcť pohľadom, nepomáha. Taktovaním sa Sammy a kamarát, ktorého si privolal na pomoc, zabávajú až do večera. Už-už sa zdá, že to pôjde, nasadzujú chladič, ventilátor, vzdušný filter, motor naskakuje, ale... počuť čudné hrčanie. Zisťuje sa, že jeho pomocník niekde vnútri zabudol francúzsky kľúč.

A tak motor opäť rozoberajú. A znovu majú problémy s načasovaním. O jedenástej nám tvrdia, že je to OK, ale ráno ešte budú musieť vymeniť remenicu ventilátora. Zúfalosť na mojej strane, Juraj sa už len smeje. Na druhej strane nás už pozná celý Sultan Hamud, ľudia nám dávajú svoje čísla, navrhujú, že nás eskortujú a keby niečo, nech im zavoláme. Dokonca dostávame aj zoznam telefónnych čísel na všetky cestné patroly v Keni, ak by sme niekde zostali zaseknutí. No necítili by ste sa teda v našej situácii nakoniec výborne? A tak ideme spať, už po tretíkrát, odkedy sa naše auto pokazilo. Spí sa dobre, len ma občas budí Juraj, ktorý v smiech vybuchuje dokonca zo spánku:)

29.9.
Budíme sa po šiestej, a ideme našich kamarátov popohnať do práce. Opäť začínajú s taktovaním - tak predsa ešte včera nebolo nastavené správne? Vymieňajú remenicu. Skladajú motor, vkladajú remene, ventilátor, chladič, filter. Mám naštartovať. Batéria je však mŕtva. Štartovacie káble sú slabé, nepomáhajú. Pokúšame sa auto roztlačiť. Nič. A tak odnášame batériu a nechávame ju nabiť. Už je jedenásť. Dostaneme sa vôbec niekedy k Indickému oceánu? Prichádza nejaký mladík, ktorý nám požičiava svoju batériu. Nasadíme ju a skúsime štartovať. Po niekoľkých neúspešných pokusoch motor naskakuje a môžu ho doladiť. Hurá. Dávame si s našimi kamarátmi na rozlúčku obed a okolo druhej vyrážame. Smer Mombasa.

Cesta je výborná - nedávno ju postavili Číňania. Okolo osamelé stromy, vysušená zem a vysoké hory.savana.jpg

V stokilometrovej rýchlosti ubieha táto relatívne monotónna krajina rýchlo. Asi 50 kilometrov pred Mombasou začujem nejaký čudný zvuk z kolesa - s-s-s-s. Možno niečo s osou? Preberám riadenie a počúva Juraj. Ani nie po minúte explózia a zastavujeme znovu. (Neskôr sa dozvedáme, že k explózii dôjde, ak sa prehliadne malý defekt a auto naďalej pokračuje vo vysokej rýchlosti.) Keďže okolitý terén nie je rovný, hever sa nám podarí umiestniť správne až na tretí pokus. Medzitým sa zotmelo a okolo nás sa z oboch strán rozprestiera národný park Tsavo, známy svojimi levmi - ľudojedmi. To sa síce dialo v dobe, keď tu Indovia stavali železnicu, ale na strachu mi to neuberá. Hotovo.

Za chvíľu vchádzame do najväčšieho prístavu vo Východnej Afrike (a to doslova, pretože po zlom odbočení na kruhovom objazde sa zastavujeme až pred rampou, za ktorou už nakladajú kontajnery na lode). Milí policajti nás ale nasmerujú späť do mesta. Vyberáme si prvý hotel, na ktorý narážame v sprievodcovi. Tu nás na recepcii vítajú pohárom čerstvého džúsu, a keďže sme od výmeny pneumatiky celí zaprášení, zároveň nám podávajú vlhké uteráky. Večeru si dávame v miestnom bare, kde jedno pivo stojí toľko ako celé jedlo. Žeby preto, že pobrežie je moslimské? Nuž neviem, toľko mladých žien v krátkych, kratučkých šortkách a sukniach nakláňajúcich sa do okienok áut som nevidela ani nepamätám. V meste je strašne dusno. Dnes sme klesli približne z 1700 m. n. m. na nulu a 4 stupne pod rovník. Vďačná za klimatizáciu okamžite zaspávam.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Je Rybanič whistleblower? Odborníci sa nezhodli

Rybanič chce názor Súdneho dvora Európskej únie.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Kam chodíte, aj keď hovoríte opak

Ako sa ázijské bistrá zmenili za posledných dvadsať rokov.

Komentár Zuzany Kepplovej

Na Dankovom diplome vlastne nezáleží

Bol by to prezident, v ktorom by nejeden našinec spoznal vlastný príbeh.


Už ste čítali?