Lúčime sa s pakoňmi, ide sa na východ - k Indickému oceánu

Autor: Katka Bendíková | 19.10.2009 o 6:10 | Karma článku: 9,77 | Prečítané:  3791x

25.9. Budíme sa s východom slnka. Pred stanom stojí antilopa losia. Vravím si - aké milé. Za chvíľu však začne naháňať raňajkujúcich Španielov z vedľajšieho stanu, a potom pribieha k nám. Ani sa nenazdám, a má hlavu v našej taške s jedlom. Statočne s ním bojujem, ale stihne si uchmatnúť dva banány a dotiera ďalej. Tak sa vzdávame raňajok, nasadáme do auta a ideme na ďalšie safari...

Neverili by ste, koľko má silyNeverili by ste, koľko má sily

Toľko druhov zvierat za jeden deň som nevidela ešte nikdy v živote. Stretávame supov pochutnávajúcich si na mŕtvole antilopy,vultures.jpg svorku levíc s mláďatami strážiacich z neveľkej vzdialenosti dva v noci ulovené pakone. lev_s_koristou.jpg

Ďalej nachádzame stádo sloníc s dvomi čerstvými sloníčatami.slonicata.jpg Kúsok pred nimi sa im snaží vyhnúť samica nosorožca s mláďaťom. maly_a_velky_nosorozec.jpg

Po chvíli zbadáme obrovského do sýta nažraného leva odpočívajúceho pod stromom. Neďaleko narážame na jeho brata, ktorý sa práve pári so svojou „milovanou".nachytani_in_flagranti.jpg

Je to zdĺhavé a levica sa zdá byť znudená. Nechávame ich na pokoji. Zrazu náš ranger Simon vzrušene vykríkne, že máme šoférovať k húštine, lebo sa mu zdá, že nejaká šelma tam práve ulovila pakoňa. Zastavujeme v bezpečnej vzdialenosti. Pakôň ešte stále žije a sotva počuteľne narieka. Po chvíľke sa z kríkov vynorí leopard a začne pakoňa vťahovať do húštiny.leopard.jpg Stráca sa nám. Čakáme a dúfame, že leopard svoju korisť vytiahne na niektorý zo stromov, lebo na zemi nikdy neje. Márne.

Presúvame sa k rieke Mara, v ktorej sa váľajú hrochy. Dospelé ležia takmer nehybne, maximálne vynoria z vody nozdry, nadýchnu sa a zase miznú. Dve mláďatá však majú viac energie, vyskakujú nad hladinu a snažia sa do seba zahryznúť tlamami. Kúsok od nich nehybne leží na brehu krokodíl s pootvorenými ústami. Hrochy neloví, sú preňho príliš veľké.

Rozhodujeme sa ísť k miestu, kde krokodíly lovia brodiace sa pakone. Krokodíly tam skutočne sú, ale pakone nikde. Po chvíli sa neďaleko začne formovať skupinka a podľa všetkého sa chystá prekročiť rieku. Čakáme asi pol hodinu, ale pakone sa nie a nie rozhýbať. Bodaj by aj hej, keď si na nich vo vode brúsi zuby zo šesť krokodílov. (Alebo sa boja obrovského hrocha, ktorý sa uprostred dňa rozhodol skontrolovať svoje teritórium?)hroch_na_suchu.jpg

Z druhej strany rieky sa k brodeniu odhodláva stádo zebier. Niekoľko prvých bezpečne prechádza, ale zrazu na ďalšiu z nich vyskakuje otvorená tlama. krokodil_skace_po_zebre.jpg

Zebra ho silne kopne a prechádza bez ujmy. Za ňou ide mláďa. Krokodíl sa približuje, ale mláďa je rýchlejšie a vylieza na breh.

Vzduch sa nehýbe, auto stojí na pražiacom sa slnku, začíname byť úplne vyšťavení. Vraciame sa preto späť, na dnes toho bolo až-až. Dávame si studenú sprchu a pokúšame vyprať šaty, ktoré sme mali oblečené, keď sme autom zapadli do blata. Po africky rozkladám mokré veci na trávu, aby čo najrýchlejšie uschli. Varíme si ryžu a fazuľu a pri večeri nám zo vzdialenosti tridsať metrov robí spoločnosť žirafia rodinka.zirafy_na_veceru.jpg Prípravy na noc: odrezávam hrdlo päťlitrovej fľaše a dúfam, že ju v noci potrebovať nebudem; že hyeny, levy a leopardy sa dnes dosýta nažrali pakoní a na stan s ľudským mäsom sa vykašlú.

26.9.
Dnes máme v pláne prekonať 700km a doraziť do prístavu Mombasa. Podľa mapy by tam mala viesť vysoko kvalitná asfaltka. Lenže mapa sa v Afrike s realitou nekryje, a tak sme pripravení na všetko.byvol.jpg

Prvá časť cesty prechádza naprieč celým parkom, okolo tisícok pakoní, zebier, žiráf, slonov, byvolov antilop... Otvárajú sa výhľady do Tanzánie a parku Serengeti (teda nie že by to tam vyzeralo inak ako v Masai Mara). vyhlad_na_pakone_a_tanzaniu.jpg

Savanu ohraničujú vysoké hory. Fúka silný vietor, cesta z ubitej hliny a kameňov, ale dá sa po nej ísť šesťdesiatkou. Ako sa blížime k východu z parku, začína byť okolitá krajina veľmi suchá. Za bránou nás obstupujú Masajky a jedna cez druhú nám do auta strkajú náramky, náušnice, náhrdelníky a drevené sošky, a jediné anglické slová, ktoré poznajú, sú ceny za ich šperky. Aby sme sa ich zbavili, kupujeme si pár náramkov.

Pokračujeme suchou, presuchou krajinou, cez cestu sa presúvajú mračná prachu, po stranách cesty masajské deti prikryté svojimi červenými dekami pasú kozy, kravy a ovce.sucho_a_nic_len_sucho.jpg

Pri jednom z mála stromov sa zastavujeme, aby sme si dali raňajky. Máme štvordňové žemle a konzervu sardiniek. Pristavujú sa pri nás malí pastierikovia. Dvaja z nich rozprávajú bezchybnou angličtinou. Sú v poslednom ročníku základnej školy a sťažujú sa nám, že nemajú peniaze na školné a že počasie je zlé a pastierom nepraje. A keď sa pokúšajú ísť svoj dobytok pásť do parku, kde je tráva zelenšia, vyháňajú ich odtiaľ. Prispievame im na školné kúpou náhrdelníku a školákom dávame perá.

Po hodine prašnou cestou narážame na asfaltku. Preberám šoférovanie. Cesta je ľudoprázdna, bez dier, a tak ubieha rýchlo.vyhlad_do_rift_valley.jpg

Kúsok za mestom Narok ma zastavuje policajt, len bežná kontrola. Zisťujem, že vodičák som si zabudla doma. Zo skúsenosti aj z počutia už keňských policajtov poznám a čakám, že mi naparia riadnu pokutu. Policajt však len skontroluje, či máme poistené auto a poradí, aby som si nabudúce preukaz nezabudla. Za hodinu prichádzame do Nairobi. Hlavné mesto pôsobí príjemne - je bez odpadkov, s dobrými asfaltkami, kopou stromov popri ceste, obrovským parkom priamo v centre a množstvom mrakodrapov. Cítim sa tu zrazu ako v Európe. S pizzou zakúpenou v jednom z tých typických sterilných globalizovaných fastfoodov pokračujeme von z mesta. Začína sa síce poobedňajšia zápcha, ale za 20 minút sme na výpadovke. Ešte sa však zdržíme tým, že si nevšimneme odbočku na mesto Machakos, a miesto toho zahýbame na medzinárodné letisko.

Očakávame, že cesta z Nairobi do najväčšieho prístavu vo Východnej Afrike (Mombasa) bude pripomínať diaľnicu, keďže po nej dennodenne prúdia kamióny zásobujúce celú Keňu, Tanzániu, Ugandu, Rwandu i Burundi. „Diaľnica" je však len jednoprúdová a kvôli neustálym rekonštrukciám vozovky občas prechádza v prašnú cestu plnú dier. Z toľkého zastavovania a hrboľov sa náš motor rozhodol vypovedať službu. Juraj len tak-tak zabrzdil (zasekol sa mu volant, keď sa snažil motor opätovne naštartovať) pri zvodidlách. V aute bolo cítiť spálenú gumu, z motora stúpal štipľavý dym. Zastavil pred nami kamión. Jeho vodič tvrdil, že tu vonku zostať nemôžeme, že je to v noci nebezpečné.

Mali sme šťastie, že najbližšie mesto (Sultan Hamud) bolo vzdialené len 3km, a šťastie aj v tom, že mesto to bolo veľké, takže by nemal byť problém zohnať mechanikov. A skutočne - hneď ako tesne pred zotmením dorážame, zastaví sa pri nás dodávka, z ktorej vystupuje pán v overale. Otvára kapotu a skonštatuje, že je potrebné vymeniť tesnenie pod hlavou valca. Sú v ňom diery, cez ktoré do motora presakuje voda. Vôbec netuším, ako na to prišiel len tým, že sa na motor pozeral zvonka, ale ako sa neskôr ukázalo, mal pravdu. Potlačíme teda auto do neďalekého motela a mechanik sľubuje, že príde ráno o siedmej. Prichádza k nám nejaký pán v obleku, predstavuje sa ako policajný dôstojník a vraví, že máme šťastie, lebo Sammy je najlepší mechanik v meste.

V moteli dostávame malú izbičku plnú bzučiaceho hmyzu. Jej vybavenie tvorí posteľ s potrhanou sieťou proti komárom, umelohmotná stolička, Nový zákon, mini-umývadlo a záchodová misa bez sedadla. Ešteže obliečky sú čisté. Ale čo by človek nechcel za tri eurá. Večera pre dvoch (ryža, zelenina a šalát) nás vyjde na dve eurá. Nakoniec teda deň nekončí až tak zle, aj keď do Mombasy zostáva ešte stále 300km.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Je Rybanič whistleblower? Odborníci sa nezhodli

Rybanič chce názor Súdneho dvora Európskej únie.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Kam chodíte, aj keď hovoríte opak

Ako sa ázijské bistrá zmenili za posledných dvadsať rokov.

Komentár Zuzany Kepplovej

Na Dankovom diplome vlastne nezáleží

Bol by to prezident, v ktorom by nejeden našinec spoznal vlastný príbeh.


Už ste čítali?