Kampala horí!

Autor: Katka Bendíková | 10.9.2009 o 16:40 | Karma článku: 4,61 | Prečítané:  1243x

V Kampale je dnes veľmi horúco. Za prvé cez obed teplota vystúpila na 35 stupňov, bezvetrie. Omnoho väčšie dusno však spôsobujú dnešné nepokoje, ktoré sprevádzajú horiace pneumatiky a odpadky v centre mesta.

Okolo druhej sa začali šíriť poplašné správy, že v strede mesta vypukli nepokoje a neradno tam chodiť. Lenže čo so mnou, ktorá býva na druhej strane Kampaly a inak ako cez centrálny taxi park to domov nejde? Nasadla som do minibusu smerujúceho na Kampala road, čo je hlavná dopravná tepna mesta. Lenže po niekoľkých varovaniach od motorkárov kričiacich „Togenda mu town!" (Nechoď do mesta) sa náš šofér rozhodol zastaviť a ďalej som musela pešo. Kráčam teda nadol, ale zrazu oproti mne beží dav ľudí, za nimi je počuť streľbu a vidieť zvláštny dym. Tak rýchlo uhýbam doľava a po chvíli sa zdá, že je všetko v poriadku. Prechádzam cez Kampala road na inom mieste a smerujem na parkovisko minibusov. Lenže už po niekoľkých metroch si uvedomujem, že sa nachádzam v epicentre diania. Vystrašení ľudia utekajú smerom nahor, ďalší stoja na kraji cesty a čakajú, čo sa bude diať. Niekoľko ľudí hádže na cestu kamene. Všetky obchody a nákupné centrá sú zatvorené, zamrežované, takže ak by došlo k niečomu vážnemu, niet sa kam ukryť. Vnútri zostali zamknuté tisíce ľudí, ktorí teraz stoja na balkónoch a terasách a bezmocne všetkému prihliadajú.

Naberám odvahu a pokračujem nadol. Na križovatke stojí zo desať policajtov s kalašnikovmi. Mám možnosť ísť dvomi smermi, ale cesta doprava je zablokovaná horiacimi pneumatikami a niekoľkými protestujúcimi. Idem doľava, po pár sekundách sa za mnou ozýva streľba a ľudia opäť utekajú. Schádzam na parkovisko a nasadám do taxíku smerujúceho do Makindye. Obvykle je naplnený po minúte, dvoch, ale dnes nie a nie nájsť posledného cestujúceho. Tak sa ponúkam, že zaplatím za dvoch, len nech už konečne zmizneme z mesta. Volá mi Veronika - nechoď do mesta. Vravím, že už je neskoro, už som v ňom.

Pred hlavnou bránou taxi parku stretávame pochodujúcich vojenských policajtov, za chvíľu sa oproti nám rúti obrnený transportér naplnený slzným plynom, z okien trčia hlavne samopalov. Dostávame sa na diaľnicu vedúcu na letisko v Entebbe, je tu dopravná zápcha, ale predsa sa autá pomaly dostávajú dopredu. Po oboch stranách cesty idú z mesta pešo mraky ľudí, čo je pohľad nevídaný, lebo Uganďania patria k lenivým tvorom, ktorým sa aj sto metrov bez auta zdá príliš...

Odbočujeme do Makindye, keď tu zrazu za nami sa zase ozýva streľba. Šofér to rýchlo strhne doľava, ľudia opäť utekajú. Po chvíli sa obraciame dozadu a jeden spolucestujúci vraví, že za nami horí policajná stanica. Čo sa vlastne deje, pýtam sa panej sediacej po mojej pravici. Vláda robí poriadky s ľuďmi nespokojnými s jej prístupom voči bugandskému kráľovi. Pani vysvetľuje: Buganda je srdcom Ugandy. Nebyť tohto dobre organizovaného kráľovstva a jej schopných kráľov, Uganda by nikdy nebola vznikla. A teraz chce kabaka (kráľ) ísť navštíviť svojich poddaných v jednom z bugandských distriktov, kde však zároveň žije menšinová populácia z nejakého iného kmeňa. Vláda mu preto návštevu zatrhla. Kabaka sa rozhodol, že tam napriek tomu pôjde. A demonštranti v centre sa rozhodli ísť s ním a po ceste ho chrániť. Ale ešte predtým dali voľný priechod svojim emóciám.

Po hodine a pol sa konečne dostávam domov. Víta ma záhradník: Ach, ako dobre, že si doma. Báli sme sa o Teba. Ako to vyzerá v meste? Pozeráme televízor, ukazujú tam ohne a policajtov so slzným plynom. Dozvedám sa, že dvaja ľudia, ktorí zo strechy jedného nákupného strediska hádzali kamene, to dostali priamo do hlavy. Boli na mieste mŕtvi.

Z našej terasy je dobrý výhľad na centrum Kampaly. Ešte stále sa z neho valia kúdole dymu...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Je Rybanič whistleblower? Odborníci sa nezhodli

Rybanič chce názor Súdneho dvora Európskej únie.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Kam chodíte, aj keď hovoríte opak

Ako sa ázijské bistrá zmenili za posledných dvadsať rokov.

Komentár Zuzany Kepplovej

Na Dankovom diplome vlastne nezáleží

Bol by to prezident, v ktorom by nejeden našinec spoznal vlastný príbeh.


Už ste čítali?