Koľkých sliepok je hoden jeden ľudský život?

Autor: Katka Bendíková | 4.8.2009 o 22:36 | Karma článku: 10,72 | Prečítané:  2496x

Už som si začínala myslieť, že po šiestich mesiacoch v Ugande túto krajinu a jej obyvateľov poznám a nemôžu ma ničím prekvapiť. No, môžu. Nedávno sme s Edwardom zosadli z motorky v dedinke Busagazi, jednom z najkľudnejších a najpríjemnejších miest, aké tu poznám. Leží na bývalom ostrove, ktorý spojili s pevninou pieskovou cestou, pretože lode sa pri ceste tam často prevŕhali a pasažieri padali priamo do úst krokodílom. Ale to nie je to, čo ma prekvapuje.

Také kľudné miesto sa to zdá byť...Také kľudné miesto sa to zdá byť...

"Vidíš ten popol tam na kraji cesty?" pýta sa ma Edward.

"Hej, prečo?"

"Somebody was burnt there," odpovedá on na to, čo sa dá preložiť viacerými spôsobmi, ale prvé, čo ma napadlo, bolo: "Niekto sa tam spálil."

"Čo tým myslíš, spálil? Akože si popálil ruku?"

"Nie, somebody was burnt there." Tentokrát si to prekladám tak, že tam niekoho upálili.

"Čo tým myslíš, niekoho tam upálili? Prečo?"

"Poznáš riaditeľa školy Kidokolo? Jeho nevlastného syna v piatok prichytili pri tom, ako niekam odchádza s dvomi sliepkami. A vieš, tu v dedine už dlho mizli sliepky. Ten chlapec sa priznal, že to on ich kradol."

"Počkaj, to oni ho upálili kvôli sliepkam? Priamo tu v strede dediny pred všetkými ľuďmi? A kto ho upálil? A nikto im v tom nezabránil?" Sypem svoje otázky jednu za druhou...

"Nevie sa, kto to urobil, bola tma. A nikto sa nepriznal. Polícia to nevyšetruje, a ani si nemyslím, že sem niekedy príde."

Pozerám na kôpku popola, potom na ľudí, čo sedia na drevenej lavičke v domčeku oproti. Snažím sa predstaviť si, ako sa museli cítiť, keď počuli krik toho chlapca, zacítili smrad z páliacej sa ľudskej kože a mäsa, videli ako jeho telo ohlodávajú plamene...

"Najskôr ho zviazali, potom ho chceli poliať benzínom a zapáliť, ale to by nehorelo dobre, lebo benzín by sa raz-dva vyparil. Preto sa rozhodli, že ho najprv posypú múkou, tá do seba benzín vsaje, a to potom zhoria aj kosti. Nakoniec ho ešte zaťažili drevenými trámami a škrtli zápalkou."

Zo všetkých domov ku mne smerujú pohľady miestnych. Vo všetkých ľuďoch zrazu vidím brutálne beštie. Možno, že neprávom a skutočne v upálení prsty nemajú. Ale čo urobili preto, aby tomu zabránili? A čo by som na ich mieste robila ja?

Pozerám na kôpku popola a uvažujem nad tým, koľkých sliepok je hoden jeden ľudský život...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Je Rybanič whistleblower? Odborníci sa nezhodli

Rybanič chce názor Súdneho dvora Európskej únie.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Kam chodíte, aj keď hovoríte opak

Ako sa ázijské bistrá zmenili za posledných dvadsať rokov.

Komentár Zuzany Kepplovej

Na Dankovom diplome vlastne nezáleží

Bol by to prezident, v ktorom by nejeden našinec spoznal vlastný príbeh.


Už ste čítali?