reklama

Koľkých sliepok je hoden jeden ľudský život?

Už som si začínala myslieť, že po šiestich mesiacoch v Ugande túto krajinu a jej obyvateľov poznám a nemôžu ma ničím prekvapiť. No, môžu. Nedávno sme s Edwardom zosadli z motorky v dedinke Busagazi, jednom z najkľudnejších a najpríjemnejších miest, aké tu poznám. Leží na bývalom ostrove, ktorý spojili s pevninou pieskovou cestou, pretože lode sa pri ceste tam často prevŕhali a pasažieri padali priamo do úst krokodílom. Ale to nie je to, čo ma prekvapuje.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (25)
Také kľudné miesto sa to zdá byť...
Také kľudné miesto sa to zdá byť... 

"Vidíš ten popol tam na kraji cesty?" pýta sa ma Edward.

"Hej, prečo?"

"Somebody was burnt there," odpovedá on na to, čo sa dá preložiť viacerými spôsobmi, ale prvé, čo ma napadlo, bolo: "Niekto sa tam spálil."

"Čo tým myslíš, spálil? Akože si popálil ruku?"

"Nie, somebody was burnt there." Tentokrát si to prekladám tak, že tam niekoho upálili.

"Čo tým myslíš, niekoho tam upálili? Prečo?"

"Poznáš riaditeľa školy Kidokolo? Jeho nevlastného syna v piatok prichytili pri tom, ako niekam odchádza s dvomi sliepkami. A vieš, tu v dedine už dlho mizli sliepky. Ten chlapec sa priznal, že to on ich kradol."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Počkaj, to oni ho upálili kvôli sliepkam? Priamo tu v strede dediny pred všetkými ľuďmi? A kto ho upálil? A nikto im v tom nezabránil?" Sypem svoje otázky jednu za druhou...

"Nevie sa, kto to urobil, bola tma. A nikto sa nepriznal. Polícia to nevyšetruje, a ani si nemyslím, že sem niekedy príde."

Pozerám na kôpku popola, potom na ľudí, čo sedia na drevenej lavičke v domčeku oproti. Snažím sa predstaviť si, ako sa museli cítiť, keď počuli krik toho chlapca, zacítili smrad z páliacej sa ľudskej kože a mäsa, videli ako jeho telo ohlodávajú plamene...

"Najskôr ho zviazali, potom ho chceli poliať benzínom a zapáliť, ale to by nehorelo dobre, lebo benzín by sa raz-dva vyparil. Preto sa rozhodli, že ho najprv posypú múkou, tá do seba benzín vsaje, a to potom zhoria aj kosti. Nakoniec ho ešte zaťažili drevenými trámami a škrtli zápalkou."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zo všetkých domov ku mne smerujú pohľady miestnych. Vo všetkých ľuďoch zrazu vidím brutálne beštie. Možno, že neprávom a skutočne v upálení prsty nemajú. Ale čo urobili preto, aby tomu zabránili? A čo by som na ich mieste robila ja?

Pozerám na kôpku popola a uvažujem nad tým, koľkých sliepok je hoden jeden ľudský život...

Katka Bendíková

Katka Bendíková

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  0x

v Ugande. prišla ako dobrovoľníčka pre neziskovku, potom sa dostala do Asociácie ugandských mikrofinančných inštitúcií a momentálne manažuje Red Chilli Hideaway - teda backpackerský hostel/kemp/reštauráciu a vysiela ľudí na safari po celej Ugande. čo bude potom? bude, ako bude. Zoznam autorových rubrík:  Kam ma bicykel zaviedolUgandaCestovanie v AfrikeO Slovákoch a MaďarochPriestor na diskusiuO mne

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu