reklama

Ako sa žije jednému malému Uganďanovi

Gerald Kibera má 12 rokov. Býva v Ugande, v dedine Kikube, asi 20 kilometrov od mesta Jinja. Chlapec je to milý, hanblivý, na svoj vek primerane neposedný, výrečný, inteligentný. Nič nenasvedčuje tomu, že by niečo nebolo v poriadku. Ale je. Gerald trpí závažným ochorením - kosáčikovitou anémiou. Jeho červené krvinky nie sú ako naše, majú tvar kosáka. Zapchávajú v tele vlásočnice a obmedzujú prítok krvi do jednotlivých orgánov. Výsledkom je ischémia, bolesť či dokonca poškodenie vnútorných orgánov. Kvôli svojej chorobe musí Gerald každý mesiac navštíviť nemocnicu Mulago v Kampale, keď však dostane záchvat, lieči sa v česko-slovenskej nemocnici Svätého Lwangu v Buikwe.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (25)
Obrázok blogu

Pretože je chorý, často chýba v škole, napriek tomu zatiaľ opakoval ročník len raz. Na konci šiestej triedy dosiahol 50 bodov zo sto v matematike, 25 v sociálnych vedách, 20 v prírodopise a 30 v angličtine. Aj keď to nie sú najhoršie výsledky, riaditeľka sa rozhodla, že bude preňho lepšie, ak do šiestackých lavíc zasadne ešte raz a poriadne sa tak pripraví na najnáročnejší siedmy ročník, v ktorom žiaci skladajú celonárodné testy. Tie rozhodujú o ich prijatí na strednú školu.

Aj keď sa to nezdá, Geraldovo detstvo by mohlo byť ešte omnoho neradostnejšie, keby sa nedostal do programu jednej neziskovej organizácie (momentálne v nej pôsobím ako dobrovoľník), ktorá už niekoľko rokov podporuje chudobné deti na juhu Ugandy, platí im školné a poskytuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Prispela na výstavbu niekoľkých škôl, medzi nimi aj tej, kam chodí Gerald, a pokrýva polovicu nákladov na chod nemocnice v Buikwe (druhú polovicu hradí Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Geralda som dnes navštívila v jeho škole, pretože som sa chcela dozvedieť, ako vníma našu pomoc, ako sa mu darí, či je šťastný. Sprevádzala ma naša miestna sociálna pracovníčka Sarah, ktorú som využila k tlmočeniu z jazyka luganda - niektoré zložitejšie obraty totiž Gerald nedokázal vyjadriť v angličtine.

Gerald, kde bývaš a s kým?

„Bývam tu, v Kikube, so svojou mamou. Cesta do školy mi trvá len 10 minút."

Čo robí tvoja mama?

„Mamka pracuje na poli. Pestuje matooke (zelené banány), kasavu (maniok), fazuľu, kukuricu. Niečo z toho predá, a tak máme peniaze."

Kde je tvoj otec? Čo robí?

„Teraz je v nemocnici, má AIDS. Predtým tiež pracoval na poli. A sem-tam niekomu opravil motorku."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Do rozhovoru sa zapojí Sarah: „Keď sa jeho otec dozvedel, že Gerald trpí kosáčikovitou anémiou, povedal, že nechápe, ako mohol vyrobiť [áno, počujete správne, a už som to raz spomínala: Uganďania deti neplodia, ale vyrábajú, produkujú] také dieťa, a rodinu opustil. Nemohol si dovoliť podporovať chorého chlapca, pretože mal ďalšie tri manželky a s nimi veľa ďalších detí. Geraldova matka sa preto musela začať o svojho syna starať sama."

Máš súrodencov?

„Mám jedného brata, ten žije s mojim strýkom v oblasti Kayunga. Má osemnásť rokov a chodí na strednú. Keď nás niekedy strýko navštívi, vždy mi prinesie lieky proti bolesti. Mám ho veľmi rád."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sarah: „Strýko si nemohol vziať na starosť obidvoch bratov, lebo už tak má veľkú rodinu."

A ako sa vám s mamou býva?

„Nie je to dobré. Nemáme peniaze na veci, ktoré potrebujeme. Skoro nikdy nejeme omáčku (v Ugande sa tým myslí hlavné jedlo - teda fazule varené vo vlastnej šťave, mäso v omáčke alebo kaša z drvených arašidov). Máme len suchú kasavu, zemiaky. Čaj pijeme bez cukru. Niekedy sa mama necíti dobre, tak nemôže pracovať. Chodí sa liečiť do Nyengy, tam dávajú ľuďom s AIDS lieky."

Gerald, tvoja mama môže chodiť po lieky do nemocnice v Buikwe, nedávno tam otvorili centrum pre pacientov s AIDS. Povieš jej to?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Hej." Zapojí se Sarah: „Ľudia, ktorí majú AIDS, sa za svoju chorobu hanbia, preto sa často chodia liečiť do vzdialenejších oblastí, aby ich tam nikto nepoznal. Ale pokúsim sa ju prehovoriť. Buikwe je predsa len omnoho bližšie."

A pomáhaš svojej mame s prácou okolo domu?

„Umývam riady a varím čaj. Niekedy tiež okopávam, ale nemôžem to robiť často, lebo keď veľa pracujem, tak ma začnú bolieť kĺby a musím do nemocnice."

Obrázok blogu

Kedy si sa dostal do programu? Chodil si do školy aj predtým?

„Do programu ma prijali v roku 2005, to som bol v druhej triede. V prvej triede ma zo školy neustále posielali domov, aby som priniesol peniaze na školné. Mama mi nemohla kúpiť uniformu. Taktiež som bol chorý, ale nikto mi nepomohol."

Je pre teba pomoc, ktorú dostávaš od svojich sponzorov, prínosná?

„Hej, veľmi. Môžem chodiť do školy každý deň, nikto ma z nej nevyháňa. V nemocnici v Buikwe sa o mňa starajú zadarmo. Dávajú mi tam lieky proti bolesti a tiež kyselinu listovú. Každý mesiac dostávam peniaze na cestu do Kampaly a späť. Zachránili ste mi život. Predtým mi síce lieky nosil strýko, ale nechodil k nám pravidelne.

Každý rok tiež dostávam uniformu a zošity. Minulý rok som dostal aj topánky, ale už sú mi malé. A mám tiež matrac a moskytiéru. Moja sponzorka mi posiela fotky, sladkosti, a dostal som dokonca aj jej svadobné oznámenie. Pracuje ako novinárka, v televízii, viete?" Chodíš do školy rád?

Obrázok blogu

„Mám ju hrozne rád, dostávam k obedu pošo a fazuľu, môžem tu hrať futbal a máme dobrého triedneho - nebije nás príliš často. Najviac zo všetkého ma baví matematika. Mám tiež rád svojich spolužiakov, je nás v triede 73. Štyria z nich sú moji najlepší kamaráti, hráme sa spolu."

Máš aj nejakú frajerku?

Zasmeje sa. „Nie."

A čo robievaš cez prázdniny?

„Ostávam tu, lebo môžem kedykoľvek dostať záchvat, trebárs keď sa zmení počasie, keď začne pršať. Ale hrám s kamarátmi futbal a niekedy si tiež opakujem do školy, aby som nezabudol, čo sme preberali."

Čím chceš byť, keď vyrastieš?

„Chcem byť lekárom, aby som mohol pomôcť svojej mamke. Alebo budem šoférom. Budem šoférovať lietadlo."

Katka Bendíková

Katka Bendíková

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  0x

v Ugande. prišla ako dobrovoľníčka pre neziskovku, potom sa dostala do Asociácie ugandských mikrofinančných inštitúcií a momentálne manažuje Red Chilli Hideaway - teda backpackerský hostel/kemp/reštauráciu a vysiela ľudí na safari po celej Ugande. čo bude potom? bude, ako bude. Zoznam autorových rubrík:  Kam ma bicykel zaviedolUgandaCestovanie v AfrikeO Slovákoch a MaďarochPriestor na diskusiuO mne

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu